#10 Zerowaste príbehy uľahčia rodičom vysvetľovanie

Naša Komunitná záhradka pripravila výnimočnú akciu. Autorka prvej detskej knihy o zerowaste, Danka Moderdovská, osobne prečíta príbehy o tom, kedy má naša Zem dôvod sa usmievať. Deti sú podľa nej veľmi vnímavé publikum a okamžite pochopia, čo našej planéte škodí. Príďte sa o tom sami presvedčiť.

 

    Danka Moderdovská je lektorka na VŠVU, aktívna zerowasterka, ale hlavne mama. A práve priblíženie zerowaste vlastnému dieťaťu ju inšpirovalo k tomu, aby príbehy, prostredníctvom ktorých vysvetľovala synovi, ako si vystačiť s málom, zhromaždila v knihe Planéta Zem sa usmieva. Ilustrátorkou je jej vlastná študentka VŠVU. Všetko je maľované ručne, vystrihované zo zvyškových papierov. Kniha je vytlačená na recyklovanom papieri a keď doslúži, dá sa ďalej recyklovať. Písala ju s láskou. Oba diely. Teraz píše tretí a téma ju stále baví.

 

Prečo ste sa v oblasti zerowaste zamerali práve na deti?

 

    Začala som vo vlastnej domácnosti. Keď máte malé dieťa, ide to ruka v ruke. Deti nás imitujú v tom, čo robíme. Veľa vecí im však treba vysvetliť. Napríklad čokoládové vajíčko s hračkou vo vnútri deti zbožňujú, vrátane môjho syna. Je to ale presne tá jednorazová, krátkodobá radosť, ktorá našej planéte škodí. Obal je z hliníka, ktorého ťažba nesmierne zaťažuje prírodu. Žltý plastový obal dieťa vôbec nepoužije, návod na obsluhu hračky je na papieri, ktorý hneď vyhodíme. Samotná hračka často poteší len na pár minút. Ako dieťaťu vysvetliť, že kupovať si ho, nie je dobrý nápad?

    Táto kniha má pomôcť práve vo chvíľach, keď je pre deti ťažké pochopiť, ako ich konanie môže ublížiť alebo pomôcť našej planéte. Texty sú jednoduché, zamerané hlavne na deti v predškolskom veku, ale aj pre prvákov a druhákov, ktorí sa práve učia čítať. Je pre nich jednoduchá a zrozumiteľná. Písala som ju totiž podľa skutočných udalostí, deti sa s rodinou Zelenkovcov vedia krásne stotožniť. A planéta Zem ako rozprávač zase vytvára čarovné spojivko medzi nimi a hrdinami príbehov.

 

Dokážu v tomto veku deti pochopiť, prečo je také dôležité starať sa o našu planétu?

 

    Aj ja som sa čudovala, že to chápu oveľa lepšie, ako si myslíme. Dokonca sa im to lepšie vysvetľuje ako dospelým. Na prednáškach s dospelými diskutujeme donekonečna. Decká v tom majú jasno hneď. Chcú konať a idú do toho okamžite. My, dospelí, príliš premýšľame, špekulujeme, oveľa ťažšie meníme návyky a sme pohodlnejší. Deti majú ešte od podstaty dobrú a empatickú vibráciu, na ktorú keď brnknete, okamžite chápu, berú to a konajú. Sú to pre mňa také malé zázraky. Spätnej pozitívnej väzby mám neúrekom.

 

Ako vysvetliť dieťaťu, že hračky zabalené v kope plastu, nie sú vhodné, najmä v situácii, keď ich kamaráti tie hračky doma majú?

 

    Vysvetliť sa to dá a dieťa to pochopí. Ale tá emócia sa ťažšie zvláda. Prečo on môže, a ja nie? Na rozumovej úrovni to ide, ale emocionálne to bolí. Nemyslím si, že treba ísť do extrémov. Moje dieťa do obchodov vodím čo najmenej. Snažíme sa hračky s kamarátmi vymieňať a požičiavať. Ale samozrejme, srdce sem tam zapiští za niečím, čo je úplne nové a len jeho.

Snažíme sa však nakupovať uvedomelo a asi sa to lepí aj na nášho syna. V knihe je kapitola venovaná hračkám a sú tam aj návody, ako si hračky vyrobiť. Učí deti povedať nie, uskromniť sa pre dobro planéty Zem. V prvej knižke sa učia povedať nie slamkám. To zvládajú decká super. Horšie je povedať nie balóniku. Ale nácvikové situácie pomáhajú deťom si to uvedomiť a prijať to. Verím, že čítanie týchto príbehov rodičom trochu uľahčí cestu.

 

Dostali ste pri čítaní príbehov od detí otázky, ktoré ste nečakali ?

 

    Je zaujímavé, že deti mi otázky nekladú. Skôr mi radi porozprávajú svoje zážitky. Ako videli odpadky, ako ich zbierajú, ako ich triedia, ako vidia iných ľudí robiť zle prírode. Ich rodičia mi zas rozprávajú, ako deti samé odmietajú plastové slamky, ako sa hnevajú, že planéta Zem je smutná, keď vidia smeti v lese. Ako na dobrú noc planétke hovoria, čo dobré dnes urobili.

Neustále ma prekvapuje, ako deti chcú, aby sa planéta usmievala. A s takou vervou! S takým zápalom. To ma vždy dostane. Predbiehajú sa, aby mi povedali, čo všetko už robia. Ale viete čo si najviac prajem?

    Aby raz tieto knižky boli neaktuálne svojou tématikou, svojimi poučeniami. Prajem si, aby sa stali takou súčasťou našej reality, že ľudia v budúcnosti budú krútiť hlavou nad tým, ako sme také banality vôbec museli riešiť. Pretože oni to budú robiť úplne prirodzene. Chrániť svojím správaním našu planétu. A ich deti sa budú usmievať. Spolu s planétkou Zem...